ZEMIANSKE KOSTOĽANY. Televízne zábery z Maďarska, kde sa po pretrhnutí hrádze vylial červený kal, pripomenuli obyvateľom Zemianskych Kostolian podobnú tragédiu z roku 1965.
Hrádza na odkalisku vtedy povolila a v priebehu niekoľkých dní horúca masa zaliala dedinu. Brala všetko, čo jej stálo v ceste. Vzala si aj štyri ľudské životy.
Elektrárne sa z tragédie poučili a dnes tvrdia, že uskladňovanie popolčeka je bezpečné. Aj ľudia veria, že hrádze sú pevné.
Utekali len s anjelmi
Apokalypsa sa v Zemianskych Kostoľanoch začala 21. mája 1965 asi o deviatej hodine dopoludnia. Hrádza na odkalisku, ktoré desať rokov slúžilo na ukladanie škváropopolovej zmesi ako vedľajšieho produktu vznikajúceho pri spaľovaní v elektrárni, povolila.
„Mnohí videli, ako sa pri prvých pohyboch z hrádze, na ktorej vtedy pracovali robotníci, zrútila tatrovka. Netrvalo dlho a začala unikať teplá hmota, zmes popolčeka, vápna, ale aj chemického odpadu. Mala veľkú silu, ničilo všetko, čo jej stálo v ceste, teda aj domy," spomína si na katastrofu Tibor Nechala.
V jednej z bytoviek bola aj 36-ročná Sidónia Dadová. Tehotná, holými rukami sa snažila chrániť malých synov Milanka a Dušanka. Neubránila ich, ani seba.
Pršalo, hrádza sa každým dňom viac uvoľňovala. Skoro ráno 26. mája už nevydržala.
Historická fotka zachytáva vojaka brodiaceho sa v mase, ktorá sa dostala medzi domy. REPROFOTO: MAK
„Bolo asi päť hodín, rodičia odišli do roboty. Mala som jedenásť rokov. Išla som do obchodu kúpiť mlieko a chlieb. Vonku bolo odrazu počuť nevídaný hukot, ľudia kričali, aby sme utekali do hory, lebo dedinu zaleje. Ani som poriadne nevedela, čo sa deje. So sestrou sme si vtedy zobrali len takých malých anjelikov a utekali sme," živo si spomína na nešťastné udalosti súčasná starostka Kostolian Helena Kovačová.
Rozpráva o strýkovi, ktorého pri odnášaní babičky z ohrozeného domu zasiahol do ruky železničný podval a zlomil mu ju. Nezabudne ani na spolužiaka, ktorý prišiel o všetky pomôcky, no bol šťastný, že žije. Horúca masa totiž zasiahla jeho dom, pričom on sa ocitol na strome. Spadol z neho, našťastie na prasa, ktoré bolo pod ním, takže mu zachránilo život.
Toľko šťastia už nemala staršia žena, ktorá pri tragédii zomrela.
Prišli o domy
Popolček zmiešaný s vápnom a chemickým odpadom pálil. „Niektorým sa dostal do čižiem, preto mali popálené nohy," spomenul si Nechala. S popáleninami a podráždenými očami boli ošetrení viacerí ľudia. Nikto z nich však neskončil s trvalými následkami. Niektorí však museli z Kostolian navždy odísť, lebo ostali bez strechy nad hlavou.
Odpratávanie nánosov trvalo rok. Z polí ho však nikto neodvážal, je tam dodnes. Naviezli naň len zeminu. Rastie na nej všetko, od trávy, cez stromy až po zeleninu.
„Kompetentní vtedy prijímali rôzne opatrenia, napríklad kalu postavili do cesty vagóny naložené uhlím," pripomenul Nechala.
Myslí si, že za pretrhnutie hrádze môže spojenie popolčeka a vápna.
Jeho slová potvrdzuje aj hovorkyňa Slovenských elektrární Jana Burdová: „Po dohode s chemickými závodmi sa odkalisko začalo spoločne využívať aj pre odpadové vody z chemičky. Obsahovali hlavne vápenné kaly a chlórované uhľovodíky. Produkty z oboch závodov sa mali ukladať tak, aby nedošlo k ich premiešaniu a nevznikla vode nepriepustná vrstva. Podľa dostupných archívnych materiálov nebol tento režim dodržaný. Vznikli preto vrstvy, ktoré bránili odtekaniu vody a tie sa podpísali pod poškodenie hrádze."
Už bez chémie
Ľudia sa pri budovaní nových odkalísk báli, či sa podobná tragédia nemôže zopakovať.
„Vieme, že hrádze sú každé dve hodiny kontrolované, aj to, že v popolčeku už nie sú iné produkty. Aj hrádze sú stavané asi inak a preto dúfame, že sú pevné," hovorí Nechala.
Starostka pripomína, že občas sa u obyvateľov dediny objavia nejaké obavy, posťažujú sa na zničené prostredie.
„Najviac ich trápi, keď vietor priveje popolček do dediny. Mal by byť neustále kropený, no stane sa občas, že technika zlyhá a popolček nekropí," zdôraznila Kovačová.
Dnešné odkalisko v Zemianskych Kostoľanoch je podľa hovorkyne elektrární bezpečné a slúži len na uskladnenie škváropopolovej zmesi. „Tá neobsahuje žiadne toxické odpady a využívaná je ako stavebný materiál. Zmes je zaradená medzi odpady bezpečné pre ľudí."
Elektrárne Nováky ubezpečujú, že dodržiavajú všetky predpisy a pravidelne robia merania.
„Medzi hrádzami v Kostoľanoch a Maďarsku sú značné rozdiely, rovnako odlišný je aj odpad, ktorý zadržiavajú," dodala Burdová.