Pohľady mnohých ľudí počas posledného júnového víkendu zaujala zvláštna kolóna akoby vystrihnutá zo starého filmu, putujúca cez obce nášho regiónu. Určite viacerých potešilo takéto vyrušenie zo stereotypu, s radosťou odmávali usmiatym tváram vo vozidlách. Staršie generácie si možno skryte zotreli slzu pri pohľade, ktorý im pripomínal mladosť a malé deti otvárali oči pri niečom tak zaujímavom.
Vynovené motory veteránov naštartovali v Nitrianskom Rudne a pomalou jazdou prechádzali do Prievidze. „Nemusím chodiť rýchlo, nemusím chodiť šialene, ale všímam si všetko navôkol – prírodu, ľudí...“, hovorí technik veterán klubu Prievidza (VKP) Branislav Kubovič. Tu na námestí počas prestávky na „vechťovku“(kofolu) mohli ľudia obdivovať vozidlá zblízka. To je jeden z cieľov veteránov. Vzbudiť záujem, prilákať ľudí. Z Prievidze jazda pokračovala do Bojníc a späť do areálu hotela Priehrada v Nitrianskom Rudne.
Nebol to sprievod vystrihnutý z historického filmu, ale podujatie organizované členmi veterán klubu Prievidza, ktorý existuje štyri roky. Pár rokov klub stagnoval, ale v tom poslednom, výmenou predsedu, získava stále vyššiu a vyššiu úroveň.
Záujem o túto aktivitu je vynikajúci. Členovia sa stretávajú raz do mesiaca. „Sme združenie ľudí, ktorí sú zanietení, ktorí uznávajú určité hodnoty, obdivujú nádhernú techniku, ktorá dodnes pretrváva “, vysvetľuje predseda klubu Peter Štefanec. „ Veteranizmus je láska k niečomu, váženie si hodnôt, ktoré niekto niekedy vymyslel a vytvoril “, dodáva technik. Prvoradým zámerom VKP, ktorý funguje ako nezisková organizácia, je udržiavať vozidlá, ktoré vyrobili generácie pred nami v tom stave, v akom boli pri svojom zrode. Každý člen má vlastné vozidlo. „Nerobíme žiadne rozdiely. Či je staré auto alebo motorka, silnejší alebo slabší výkon, to nie je dôležité. Podstatou je história, ako človek k nej pristupuje. Nekupujeme hotové vozidlá. Donesieme vrak, ktorý renovujeme vlastnými rukami. Opravujeme ho rok, dva, niekedy i dlhšie, ale vzíde z toho niečo nádherné. To všetko chceme ukázať manželkám, priateľkám, aby videli, pri čom trávime väčšinu svojho voľného času “, s úsmevom vysvetľuje predseda. Toto podujatie bolo prvou ukážkou ich práce. „Považujeme ho za predzvesť, nultý nesúťažný ročník stretnutí ľudí, ktorých spája spoločná záľuba. Oficiálne to nie je zraz historických vozidiel, ale priateľské stretnutie. Obohatenie nášho regiónu, vzbudenie záujmu ľudí o udržiavanie a zachraňovanie i takejto formy histórie.“
Počas večerného posedenia si členovia a hostia z Trenčína, Ružomberka, či Pezinku vymieňali skúsenosti, nadväzovali priateľské vzťahy a „kupovali knedľu“. Kto nevie, čo to znamená, o rok, pri ďalšom stretnutí veteránov, bude mať k tomu príležitosť.
Autor: Michaela Tomčíková