Jeho voľná tvorba, sám tak tvrdí, osciluje medzi dvomi pólmi. Jedným je inscenovaná fotografia, vychádzajúca z obdobia 80-tych rokov minulého storočia, s akcentom na ľudské telo. Druhý je reportážna fotografia. A práve ňou sa prezentuje tento známy Prievidžan, uznávaný však i ďaleko za hranicami nášho regiónu, na výstave v Galérii AMA v Prievidzi. Autor ju nazval Kroky nad roky.
Milan Gross sa k fotografii dostal náhodou a dosť neskoro. Bolo to v prvej polovici osemdesiatych rokov minulého storočia, v čase, keď amatérska fotografia prežívala svoj boom. Prešlo však niekoľko rokov, kým našiel cestu k vyjadrovacím možnostiam fotografie po stránke kompozičnej i obsahovej. Na spomínanej výstave, sprístupnená pre verejnosť je v Galérii AMA pri Hornonitrianskom osvetovom stredisku v Prievidzi do 12. novembra, prevláda čiernobiela fotografia. Každá jedna je autorovi blízka. Je to vlastne rešerš z jeho doterajšej 22-ročnej práce na poli reportážnej fotografie. Nejednu vystavovanú snímku sme publikovali aj na stránkach našich novín. Za všetky spomenieme Vrabca narcisa. Pozornosť však určite upútajú aj ďalšie – Súmrak bohov, Nevyspatý brzdár, Koniec starých časov, Veta o konci sveta, Pocta Palachovi, ...každý si svoj kríž ponesie!, Cesty ľudí, Bratia na nohy....
„Dosť často počúvam výhrady, že moje fotky, i s názvami, sú ironické a niekedy až príliš priamočiare. K tomu len toľko – nič nie je také, ako to vyzerá na prvý pohľad. Realita je v podstate banálna a až jej interpretácia jej dáva vyšší zmysel,“ povedal na vernisáži Milan Gross. Medzi vystavenými fotografiami sú i tie, ktoré získali na rôznych súťažiach ocenenia, napríklad Slovak press foto, či Fuji press foto. Spôsobom jemu vlastným zhodnotil vystavované fotografie: „Výstava je limitovaná daným priestorom, ale i tak som sem dostal to, čo som chcel. Je to slušné, páči sa mi to. Počujem, že sa moji priatelia zabávajú, a to je to, na čo som sa podujal. Chcem, aby ľudia mali dobrý pocit, zasmiali sa a nemali nosy po kolená.“
Aj keď má v súčasnosti Milan Gross bližšie k inscenovanej fotografii, v tej reportážnej sa snaží zachytiť beh sveta. Nie je to však priamočiari pohľad, v Grossových fotografiách treba hľadať zašifrovanú metaforu.
„Keď sa teraz pozerám späť, verím, že som ešte nepovedal posledné slovo, že to najlepšie ma ešte čaká,“ ukončil svoje vlastné predstavovanie na vernisáži Milan Gross, známy prievidzský fotograf.