PRIEVIDZA. V Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi pripravili výstavu k 125. výročiu zavedenia korunovej meny.
Prostredníctvom exponátov mapuje vývoj korunovej meny od jej založenia v časoch Rakúsko-Uhorska, až po zavedenie eura v roku 2009.
Prežila prvú svetovú vojnu
Za otca tohto platidla je považovaný František Jozef I., ktorý podpísal zákony k používaniu. Koruna prežila prvú svetovú vojnu a po vytvorení nástupníckych štátov, medzi nimi i Československa, sa stala na dlhé obdobie zákonným platidlom. V roku 1919 bola vydaná prvá štátovka, po nej prišli ďalšie.
Po vzniku Národnej banky československej boli vydané bankovky, kryté majetkom banky. Konečnou bankovkou vyjdúcou v medzivojnovom období bola tisíckorunáčka vzor 1934. Od roku 1921 sa začali raziť v kremnickej mincovni aj československé mince.
Československé peniaze platili až do vyhlásenia samostatnosti Slovenska 14. marca 1939 a zriadenia Protektorátu Čiech a Moravy, kde platila iná korunová mena.
Okupácia Slovenska Nemeckom v roku 1944 vyvolala infláciu a táto situácia pokračovala aj po prechode frontu a emisii československých vojenských poukážok, ktoré slúžili sovietskym, rumunským i československým vojskám v styku s civilným obyvateľstvom.
Platili prídelové lístky
Po skončení vojny bola zavedená koruna československá. V roku 1945 pre následky vojnového ničenia sa uplatňoval prídelový systém, prídelové lístky ohrozovali korunu.
Situáciu s dvojakou cenovou hladinou na voľnom trhu, zhoršil ešte čierny trh, čo v roku 1953 viedlo k menovej reforme. Reforma znamenala pre ľudí silný psychický šok spojený s pocitom hlbokej krivdy. Nové peniaze pre utajenie i pre nedostatok výrobných kapacít nechali vyrobiť v Sovietskom zväze. Hneď po reforme sa začali práce na novej emisii.
V roku 1958 vyšla 25-korunáčka s motívom husitského hnutia (na líci je portrét Jána Žišku). Vydanie ďalších bankoviek sa oneskorilo, zdržala ho nečakaná zmena názvu štátu a štátneho znaku v roku 1960, ale predovšetkým konflikt výtvarných kritérií so strnulými ideologickými požiadavkami režimu. Nové bankovky sa dostali do obehu až v rokoch 1961 – 1965.
Technologická zastaranosť, výtvarná a rozmerová nesúrodosť bankoviek z rokov 1961 – 1973 podnietili v roku 1973 rozhodnutie o modernizácii sústavy československých bankoviek. Po súťaži a odložení spracovania nových bankoviek, vypracovanie návrhov všetkých nominále zverili Albínovi Brunovskému.
Korunu nahradilo euro
V roku 1990 bol prijatý ústavný zákon o zmene názvu štátu a štátneho znaku. V dôsledku toho sa zmenil aj vzhľad československých mincí. Z reverzu mincí odstránili hviezdu ako symbol komunistického hnutia.
V januári 1993 Národná banka predstavila schválené návrhy na slovenské bankovky, ktoré pripravil Jozef Bubák. Ako prvé slovenské mince začali v Kremnici raziť desaťkorunáky. V roku 1995 sa sústava slovenských bankoviek rozšírila o dvestokorunáčku a päťtisíckorunáčku.
V decembri 1999 Národná banka Slovenska pripomenula koniec druhého tisícročia sériou pamätných bankoviek.
Slovenská koruna bola v platnosti až do 1. januára 2009, keď ju vystriedala spoločná mena eurozóny – euro, ktorá platí aj v súčasnosti, v hodnote 30,126 korún.
Výstava Za korunou do múzea v Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi vypovedá o viac ako storočnej existencii mincí a bankoviek s vyjadrením hodnoty v korunách a prezentuje výber z jednotlivých emisií platidiel, ktoré pochádzajú z numizmatického fondu múzea a zo súkromnej zbierky. Prístupná je do 12. mája.
Autor: Anna Čechová
