HANDLOVÁ/ŽILINA. Filip Hlohovský zostal po vyhlásení nominácie na reprezentačný zraz mierne sklamaný, teší sa však z klubového i individuálneho úspechu. Veď s MŠK Žilina vyhral ligu pred konkurenčným Slovanom Bratislava o priepastných šestnásť bodov. Navyše, s dvadsiatimi gólmi sa so Seydoubom Soumahom stal najlepším strelcom ligy.
Zaujímavosťou však je, že po odhlásení Myjavy sa všetkým ostatným tímom anulovali výsledky z týchto zápasov. Legionárovi Soumahovi sa ale gól z tohto stretnutia do tabuľky kanonierov rátal.
Aké sú vaše dojmy krátko po skončení Fortuna ligy?
- Tie pocity sú úžasné. Získali sme titul, čo bol náš cieľ. Navyše, predvádzali sme výbornú hru a futbal nás bavil. Čo sa týka mojich osobných štatistík, bolo to vynikajúce. Som preto veľmi spokojný.
Na prvom mieste v tabuľke strelcov ste skončili so Seydoubom Soumahom. No on jeden gól dosiahol v zápase proti Myjave, ktorá zo súťaže odstúpila.
- Priznám sa, že som o tom najskôr nevedel, no potom ma to dostalo. Nechápem, prečo sa mu počíta gól zo zápasu, ktorý sa prakticky neuskutočnil. Veď ak boli všetkým tímom odpočítané body a skóre bolo následne upravené, prečo by sa strelcom mali rátať góly? Je to smutné. Kompetentní zrejme sami nevedia, ako mali rozhodnúť. Ja s tým už nič nespravím a i keď ma to trochu trápi, myslím pozitívne.
So Žilinou vás čakajú predkolá Ligy Majstrov. Veríte v úspech?
- Skupinová fáza je snom každého futbalistu. Verím, že tento tím na to má. Potrebné však bude aj šťastie. Je to pre nás veľká výzva a tešíme sa na ňu. Všetci sa chceme dostať medzi najlepších v Európe a pre ľudí na Slovensku dotiahnuť kvalitné mužstvá.
Hlohovský strelil v drese Žiliny dvadsať gólov. (zdroj: TASR)Akého súpera by ste si v predkole priali?
- V tomto si asi nenavyberáme, len nedávno sme sa dozvedeli, kto je vlastne nasadený. Snažíme sa na to nepozerať, chceme vyhrať s najslabším i najsilnejším. Koho dostaneme, na toho sa určite dobre pripravíme.
Krátko po skončení sezóny Fortuna ligy oznámil tréner Ján Kozák nomináciu na blížiaci sa reprezentačný zraz. No vy ste v nej nefigurovali.
- Keď najlepší strelec a najlepší hráč nie je ani medzi náhradníkmi, tak tomu nechápem. Mám na to vlastný názor. Ja sa snažím tvrdo pracovať a robiť svoju robotu na sto percent. A pre pozvánku do reprezentácie som spravil maximum. Rešpektujem však rozhodnutie trénera, ak príde niekedy v budúcnosti, určite ma to poteší. Chalanom držím palce a verím, že sa im podarí postúpiť na majstrovstvá sveta. Všetky zápasy budem sledovať a fandiť im.
V najvyššej slovenskej súťaži sa pohybujete od roku 2006. Aké najkrajšie a najhoršie momenty ste v nej zažili?
- Najkrajší prežívam teraz, zisk koruny kráľa strelcov a majstrovský titul. Máme skvelých trénerov, klub funguje na vysokej úrovni. V Žiline je nastavený systém, na ktorom všetci pracujú od mládeže až po áčko. Navyše, sme výborný kolektív. Každý deň sa chceme zlepšovať a preto sme mohli dosiahnuť to, čo sme dosiahli.
A tie najhoršie?
- Celé moje pôsobenie za Slovan Bratislava. Zo začiatku to bolo dobré, bol som najlepším strelcom mužstva a všetko bolo super. Potom som však prestal dostávať priestor a prakticky som nehrával. Bolo to nepríjemné a ťažko sa mi k tomu vyjadruje, pretože som to nedokázal ovplyvniť. Snažím sa na to zabudnúť a som preto veľmi rád, že som získal titul so Žilinou a navyše s takým veľkým náskokom pred Slovanom.
Slovan Bratislava a MŠK Žilina. Čím sa podľa vás tieto dva kluby líšia?
- Čo sa týka podmienok, tréningového procesu a mnohých ďalších dôležitých vecí súvisiacich s futbalom, Žilina je ďaleko popredu. Slovan je strop len v platových podmienkach, no v ostatných veciach jasne zaostáva. Žilina je v týchto smeroch najlepšia na Slovensku, vitamíny, stravovacie podmienky, ale aj mnohé ďalšie. Tréner Guľa to sem všetko doniesol a vďaka tomu stále rastieme. V Slovane sa jednoducho napredovať nedá.
Ako hodnotíte našu najvyššiu súťaž z pohľadu popularity?
- Slovenská liga si zaslúži viac. Keď to porovnáme s poľskou alebo českou ligou, tá kvalita nie je až tak priepastná. Naša liga by mala byť viac medializovaná, aspoň na takej úrovni ako v Poľsku alebo v Česku. Keby bol okolo toho väčší elán a písalo sa o pozitívnych veciach a nie o negatívnych, možno aj ľudia by si našli cestu na ten štadión. Žiaľ, je to ťažké, keď sa hľadajú len zlé veci. A to na Slovensku máme zaujímavých a kvalitných hráčov. Množstvo zápasov malo vynikajúcu úroveň, no keď je na štadióne pár ľudí, ten zápas je o ničom. Mnohokrát sa stalo, že na šláger kola prišlo štyri až päťtisíc ľudí a potom sa bavíme len o tom, aký bol super zápas. Keby priaznivci chodili na každý duel, liga by bola o inom. Verím, že sa to zmení. Ale je to o mentalite ľudí.
Porovnajte, ako sa futbalistovi hrá pred plným domom a pred prázdnym hľadiskom?
- Je to úplne iné. Poviem príklad, na domácom zápase s Trnavou bolo množstvo našich fanúšikov. Keď nás začali povzbudzovať, už pri rozcvičke sme mali zimomriavky na chrbte. Po celý zápas nás hnali a tak to aj dopadlo, vyhrali sme 7:0. Bol to jeden z nezabudnuteľných zápasov pre mňa, niečo neuveriteľné. Je škoda, že ľudia nechodia na každý zápas. Na Slovensku je to tak, že sa prídu pozrieť na druhý klub. A to je chyba, za každého stavu by mali fandiť svojim. Tá liga iba takto môže napredovať. Nie je to nič moc, keď hráte napríklad v Zlatých Moravciach a príde štyristo ľudí. Navyše, medzi nimi sa nájdu takí, ktorí futbalu ani nerozumejú a vykrikujú len hlúposti. Ale keď príde šesťtisíc fanúšikov, hráčom sa hrá oveľa lepšie.
Pokles priaznivcov zaznamenal aj váš bývalý klub Slovan Bratislava. Čomu to pripisujete?
- Keby na Pasienkoch nemusím hrať, ani ja tam nikdy nejdem. Je to antifutbalový štadión, všetko je ďaleko a je to ozajstná katastrofa. Treba veriť, že nový štadión sa postaví v termíne a zápasy proti Slovanu budú mať opäť skvelú atmosféru. Myslím, že praví Slovanisti si tam potom cestu nájdu. Pre klub, ale i pre kvalitu ligy, to bude len dobré. Veď ak chceme, aby naše tímy napredovali, potrebujeme hrať náročné zápasy. Práve to je cesta k úspechu v Európe.
Prípravu na nový ročník štartujete 14. júna. Ste už oddýchnutý?
- Určite áno, načerpal som nové sily a teším sa na novú sezónu. Futbal mi už chýbal, teším sa, kedy to konečne začne a budem s chalanmi na ihrisku.
Ako ste sa k futbalu vlastne dostali?
- Priviedol ma k nemu otec, ktorý sám hrával. Vyrastal som na ihrisku, futbal sa stal mojou vášňou a je ňou až dodnes. V siedmich rokoch som začal hrať za prípravku v Prievidzi. Tešil som sa na každý jeden tréning i zápas. Keď sme mali turnaje, celú noc som nespal. Nevedel som sa dočkať, kedy budeme nastupovať na zápas. Futbal vždy bol a je pre mňa v živote číslo jeden.
Prvý majstrák v lige odohral v roku 2006. (zdroj: archív - TASR)Sledujte aj počínanie futbalistov z Prievidze?
- Áno, hrajú v tretej lige. Ale toto mesto si zaslúži oveľa viac. Najradšej by som bol, keby hrala Prievidza v najvyššej súťaži ako v minulosti. Rád spomínam na časy, keď som bol ešte malý a chodil som na štadión. Panovala tam vždy skvelá atmosféra a mám na to pekné spomienky. Myslím, že ľudia na hornej Nitre by si tú ligu zaslúžili. Sú hladní po futbale a po športe celkovo. Veď vidíme, koľko ľudí chodí na basketbal. Je to trošku škoda, ale verím, že sa to raz zmení. Je to však o peniazoch a to niektorí ľudia neovplyvníme.
Aká je vaša obľúbená liga, isto máte nejaký sen.
- Najbližšie mám k anglickej Premier League. Je to pre mňa top liga, ktorú sledujem už odmalička. Keď máme v sobotu zápas, pozerám nedeľňajšie zápasy a zas naopak. Nenechám si ujsť žiadne kolo. Neviem prečo, ale mojím obľúbeným klubom je West Ham United. Už keď tam boli Craig Bellamy a Carlos Tevez. Práve Tevez je môj najobľúbenejší hráč. Fandil som im hlavne aj v minulej sezóne, páčil sa mi Dimitri Payet. Celkovo, anglická liga je niečo úplne iné. Chelsea vyhrala uplynulý ročník zaslúžene, bolo radosť sa na jej zápasy pozerať.
Premier League je asi silná káva. No keby prejavil záujem o vás klub z druhej anglickej ligy?
- Práve ostrovná súťaž je mojím obrovským snom. Keby prišla ponuka aj z druhej najvyššej súťaže, bolo by to pre mňa veľmi ľahké. Aj pešo by som tam išiel. Práve pre takéto sny sa snažím dávať do futbalu maximum a uvidíme, čo život prinesie.
Hlohovského snom je liga na ostrovoch. (zdroj: TASR)
Jedenástka Fortuna ligy 2016/17:
Adam Jakubech (Spartak Trnava, 9 hlasov) – Ernest Mabouka (MŠK Žilina, 12), Denis Vavro (MŠK Žilina, 18), Kornel Saláta (Slovan Bratislava, 10), Jakub Holúbek (AS Trenčín/MŠK Žilina, 14) – Michal Škvarka (MŠK Žilina, 22), Marin Ljubičič (DAC Dunajská Streda, 7) – Nikolas Špalek (MŠK Žilina, 10), Seydouba Soumah (Slovan Bratislava, 22), Filip Hlohovský (MŠK Žilina, 22) – Jakub Mareš (MFK Ružomberok, 7)
Najlepší tréner: Adrián Guľa (MŠK Žilina, 21)
Najlepší hráč: Filip Hlohovský (MŠK Žilina, 16)
Objav sezóny: Pavol Šafranko (ŽP Šport Podbrezová/DAC Dunajská Streda, 4)
Najlepší strelci: Filip Hlohovský (MŠK Žilina), Seydouba Soumah (Slovan Bratislava) po 20 gólov
Najlepší rozhodca: Ivan Kružliak
Najlepší asistent rozhodcu: Roman Slyško
Cena fair play: MFK Ružomberok
FILIP HLOHOVSKÝ
Dátum narodenia: 13. jún 1988 (28 rokov)
Miesto narodenia: Handlová
Výška: 177 cm
Súčasný klub: MŠK Žilina
Číslo: 13
Kariéra:
Dorast: Baník Prievidza
2007 - 2012 AS Trenčín
2012 - 2015 ŠK Slovan Bratislava
2013 - 2015 FK Senica (hosť.)
2015 - MŠK Žilina
